Lacné obilie blokuje obmenu strojov

Každá žatva sa na Slovensku končí dožinkami a v posledných štyroch desaťročiach výstavou Agrokomplex. Keby tohto roku dostávali poľnohospodári vyššie ceny za obilie, označili by žatvu roku 2013 za jednu z najlepších. Pri hektárovej úrode takmer päť ton pšenice by to boli skvelé dožinky, ale keďže ceny spadli o 50 percent, roľníci sa veľmi netešia.

Obilie bolo a je kľúčovou plodinou. Keď si poľnohospodári zarobia, hýbe sa aj obchod s traktormi, kombajnmi a inou technikou. Na Slovensku však obchod s agrotechnikou v posledných rokoch stagnuje. Pritom by sa žiadalo stroje obmieňať v rýchlom tempe už aj preto, lebo dávno prekročili dobu svojej životnosti.

„Tak ako po iné roky prídem aj tohto roku na Agrokomplex a obzriem si, kam sa uberá vývoj v poľnohospodár­stve. Neviem však, či si kúpime nejakú novú mašinu, keď za tonu raže nám ponúkajú len 110 eur, kým pred rokom to bolo 220 eur,“ hovorí Vladimír Poliak zo spoločnosti Agro Racio v Liptovskom Mikuláši. A neodpustí si poznámku, že na cene chleba zmenu nijakú nevidí a zrejme ani neuvidí.

Vladimír Poliak patrí k pokoleniu poľnohospodárov, ktoré bolo zvyknuté obmieňať poľnohospodársku techniku v pravidelných 5– až 6-ročných cykloch. Lenže teraz traktory slúžia desať aj viac rokov, hoci v porovnaní so západoeurópskymi farmami odslúžia na slovenských poliach nie 500, ale 1 000 motohodín ročne. „Ako máme súťažiť so Západom, odkiaľ vozíme čoraz viac potravín?“ položí si medzi poľnohospodármi často vyslovovanú otázku Poliak.

„Na to je v podstate jednoduchá odpoveď – pracovať s modernejšími strojmi,“ vysvetlí viceprezident spoločnosti Agrion, ktorá združuje výrobcov a predajcov poľnohospodárskej techniky. Porovná, že v Belgicku, krajine s podobnou veľkosťou, ročne nakúpia farmári 2 000 až 2 500 traktorov, na Slovensku len 700. Tu kdesi sa začínajú rozdiely medzi slovenskými a západoeurópskymi poľnohospodármi. Vyplývajú z rozdielnych dotácií, ale aj cien obilia.

Za polstoročie aktívnej poľnohospodárskej kariéry prežil Vladimír Poliak v poľnohospodárstve vzostupy aj pády. Kedysi, ešte keď bol námestníkom a potom riaditeľom Štátneho majetku v Liptovskom Mikuláši, chýbali poľnohospodárom stroje, ktoré obdivovali na Západe.

„Tak sme vyrobili v rámci pridruženej výroby laserový vyrovnávač pôdy, ktorý potom skvele pracoval pri zakladaní sadov napríklad na družstve v Dubníku či Kameníne,“ spomína Poliak. Keď vidí, koľko ovocia sa dováža zo zahraničia, vždy stratí náladu, pretože je presvedčený, že všetko by sme si mohli vyrobiť doma.

„Teraz vláda veľa hovorí o potrebe sebestačnosti, nuž sa vyberiem pozrieť na Agrokomplex, aby som uvidel, či na poslednú chvíľu otočíme aj s jej podporou nežiaduci úbytok slovenských potravín na pultoch obchodov,“ hovorí Poliak. Výstava Agrokomplex znamenala pre poľnohospodárov vždy povzbudenie. Tohto roku ho má priniesť aj spotrebiteľom upriamením pozornosti na kvalitu a bezpečnosť slovenských potravín. Ako jediné v širokom okolí zostali nepoškvrnené škandálmi.

„Ochutnajte ich a pravidelne kupujte,“ hovorí šéf roľníckej samosprávy Milan Semančík a pozýva na ochutnávku slovenských potravín, ale aj prehliadku výstavných kravičiek, ovečiek či prasiatok. „Hľadajme spätnú väzbu medzi roľníkmi a spotrebiteľmi,“ želá si Vladimír Poliak. Potom možno spoločne pohneme s poľnohospodár­stvom a potravinárstvom.

Autor: Jozef Sedlák – Pravda, uverejnené 14. augusta 2013, Foto: Pravda z dňa uverejnenia článku