Výzvy vyhlasovať priebežne a čo najskôr
20. januára 2015 // Agrion v médiách // Žiadne komentáre
S novým programovacím obdobím Európskej únie prichádza aj obdobie nových výziev na predkladanie projektov v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR reagovalo na hlasy z praxe, ktoré požadovali vypracovanie harmonogramu výziev, ktorý by mal pomôcť pri plánovaní investícií aj príprave projektov.
Aj keď PRV SR 2014-2020 ešte nie je v Bruseli schválený, výzvy sa ešte vyhlasovať nemôžu, poľnohospodári a vidiek na ne čakajú a chcú byť pripravení. Harmonogram však prekvapil hlavne tých, ktorí plánujú využiť podporu EÚ na nákup poľnohospodárskych strojov, technológií, či rekonštrukcie budov, nakoľko s prvou výzvou na tieto aktivity sa v ňom počíta až v prvom polroku 2016. Preto sme v priebehu mesiaca december našim čitateľom položili anketovú otázku: „Považujete za dôležité, aby výzva na opatrenie Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov bola vyhlásená už v roku 2015?“ Odpoveď „Áno“ zvolilo 81 percent hlasujúcich, „Skôr áno“ štyri percentá, Odpoveď „Nie“ zvolilo 12 percent a „Skôr nie“ tri percentá hlasujúcich. O názor na túto otázku sme požiadali najvyšších predstaviteľov dvoch združení – Združenia pestovateľov obilnín a Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR.
Ing. Jozef Urminský, predseda Združenia pestovateľov obilnín
Harmonogram výziev, ktorý pripravilo Ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR neplní tú úlohu, ktorú sme od neho očakávali. Nie je v ňom uvedené, na aké druhy investičných zámerov budú jednotlivé kolá výziev pre opatrenie smerované. Viackrát sme na rôznych fórach prezentovali našu pripomienku a naďalej trváme na tom, že pre hodnotenie predložených projektov v nových výzvach je potrebné dopredu nastaviť systém hodnotenia projektov tak, aby sa odbúrala anonymita, klientelizmus a nedôvera. Jednotlivé opatrenia by mali byť dopredu obodované, aby farmár vedel sám svoj projekt ohodnotiť a skontrolovať, koľko bodov môže dosiahnuť a akú má potenciálnu šancu získať podporu na svoj projekt. Bola by to zároveň aj akási kontrola práce PPA. Takýto systém fungoval pri realizácii Sektorového operačného plánu, a fungoval dobre. Ďalšou veľmi dôležitou otázkou, ktorú treba vyriešiť či je nutnosť vykonávať pri investíciách verejné obstarávanie. Ak chceme naplniť Koncepciu rozvoja poľnohospodárstva do roku 2020, konkrétne priority zvýšenia špeciálnej rastlinnej výroby (zelenina, ovocie, vinohrady) a živočíšnej výroby, treba vstúpiť do Zákona o verejnom obstarávaní v takom zmysle, že pokiaľ si investor – farmár zabezpečí viac ako 50 percent vlastných prostriedkov (podpora z verejných zdrojov teda bude nižšia ako 50 percent), môže urobiť výber dodávateľa systémom ponúk, ako to bolo do roku 2011. Systém, ktorý sme museli realizovať v posledných výzvach na investície je nevyhovujúci. Máme poznatky, že sa mnohokrát investície predražujú a sú indície, že vedie to často ku klientelizmu a k nehospodárnemu využívaniu finančných prostriedkov. Pokiaľ sa týka termínov výziev, tieto by mali byť kontinuálne pripravované – plánované od roku 2015 každý rok.
Dr. h. c. prof. Ing. Ján Jech, PhD., prezident, AGRION – Združenie dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR
Notoricky známy je náš názor, že podpora poľnohospodárskej techniky by mala byť realizovaná napríklad spôsobom bonifikácie úrokov z úverov. Keďže podpora modernizácie bude ale aj v tomto rozpočtovom období uskutočnená pomocou vyhlasovania výziev, navrhujeme, aby boli realizované čo najrovnomernejšie počas celého obdobia. Prvá výzva by pritom mala byť vyhlásená čo najskôr. Technika neustále zastaráva a naposledy, keď došlo k obnove približujúcej sa jednoduchej reprodukcii, bol rok 2008. Minulý rok sa stane, podľa predbežne spracovaných výsledkov prihlasovania nových poľnohospodárskych strojov, jedným z najhorších, ak nie vôbec najhorším po vstupe Slovenska do Európskej únie.
Oblasť predaja a výroby poľnohospodárskej techniky je pritom nezanedbateľná z hľadiska zamestnanosti, prenosu najnovších vedecko-technických poznatkov na poľnohospodársku prvovýrobu a z hľadiska tvorby pridanej hodnoty na vidieku.
Príkladom nám môže byť Česká republika, ktorá začína byť pre väčšinu zahraničných výrobcov zaujímavým trhom. Za riekou Moravou vznikli po roku 1990 viacerí výrobcovia techniky, ktorí naštartovali svoje fungovanie práve na domácom trhu. Dnes sú to spoločnosti, ktoré prezentujú svoje produkty na významných svetových výstavách. Sú to napríklad výrobcovia Agrio, Bednar, Farmet, Opall – Agri, SMS Rokycany a mnoho ďalších. Na Slovensku by sa dali výrobcovia poľnohospodárskej techniky spočítať na prstoch jednej ruky a často fungujú práve na princípe, že domáci trh ako nestabilný prvok svojho podnikania radšej obchádzajú a hľadajú spoľahlivého partnera v zahraničí.
Nenastal tento stav práve tým, že v Českej republike sa trh s poľnohospodárskou technikou rozvíja kontinuálne? Ich systém podpory nákupu techniky je už roky stabilizovaný a neprechádza turbulenciami ako u nás. Neustále čakanie na výzvy na podporu nákupu techniky, musí predsa obťažovať aj samotného poľnohospodára, ktorý potrebuje stabilitu a plánovanie obnovy.
Autor: Malvína Gondová, Roľnícke noviny (7. januára 2015)
