Zaujímavá mnohorakosť pohľadov

Pôdohospodárstvo potrebuje koncepciu svojho ďalšieho rozvoja, aby mohlo prekonať súčasný úpadok. Na tom sa minulý týždeň zhodli zástupcovia zväzov z poľnohospodárskej prvovýroby, ktorí sa stretli na pôde Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK).

Podľa predsedu Združenia pestovateľov obilnín Jozefa Urminského bude dôležité, aby sa pozornosť nesústreďovala len na výrobno odbytové vertikály, ale aj na ich prepojenie na obchodné systémy. „Postavenie spracovateľov voči obchodným reťazcom rozhodne o tom, ako sa bude predávať domáca produkcia. Bez zabezpečenia jej odbytu je problematické uvažovať o oživení domácej výrobnej základne, ktorá sa v minulosti oslabila práve v dôsledku straty trhov. Takisto sa musíme zamýšľať nad využitím asi 270 tisíc hektárov takzvaných bielych plôch, ktoré môžu napríklad vyprodukovať zhruba 1,7 mil. ton biomasy.“

Výkonný riaditeľ Zväzu vinohradníkov Slovenska Pavol Ďurišin upozornil na nevyhnutnosť ochrany vzácnych vinohradníckych plôch pred ich zábermi na nepoľnohospodárske využitie. „Nedá sa chrániť všetko, ale treba ochraňovať to, čo je cenné,“ zdôraznil. Za vážnu skutočnosť označil aj to, že hrozno sa v Slovenskej republike už zberá len asi z jednej tretiny evidovanej výmery vinohradov. Hrozivé sú bilancie dovozov vína, ktoré ročne dosahujú 400  až 500 tisíc hektolitrov, pričom celková spotreba predstavuje 650  až 700 tisíc hektolitrov. „Keďže v budúcnosti sa má v tomto sektore skončiť podpora integrovanej produkcie, treba rozmýšľať nad tým, čo by ju mohlo nahradiť,“ uviedol P. Ďurišin.

Na nové skutočnosti v domácom spracovaní olejnín upozornil Jozef Rebro zo Slovenského zväzu olejninárov. „V súčasnosti vlastne nemáme takmer žiadne kapacity na spracovanie repky a slnečnice na potravinárske účely,“ konštatoval. „Metylester repkového oleja vyrába jedna spoločnosť, ktorá pri plnom využití kapacít ročne potrebuje asi 200 tisíc ton repky. Musíme si teda ujasniť, ako budeme ďalej zabezpečovať potravinovú sebestačnosť v segmente jedlých rastlinných tukov a olejov. Podotýkam, že olejniny sú z pohľadu poľnohospodárov trhovo významné plodiny, ktoré môžeme spracovávať doma, ale dokážeme ich aj vyviezť do zahraničia,“ pripomenul J. Rebro.

Na nevyhnutnosť ujasnenia budúcej podpory technickej modernizácie poľnohospodárstva upozornil Juraj Huba zo Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR – AGRION. „Aktuálna neistota vo vyhlásení budúcich výziev posúva investovanie prvovýrobcov do techniky, čo významne vplýva na jej výrobcov a predajcov. Spôsobuje im to také výkyvy v predaji, ktoré sú ojedinelé aj v rámci okolitých štátov, čo zároveň sťažuje kontinuálne zabezpečovanie servisu a kvalitných služieb.“ Dôležitá je podľa AGRION u aj otázka dostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Jedno z riešení vidí združenie v pozitívnej propagácii poľnohospodárstva a vo vyzdvihnutí jeho prínosov a predností.

Chovateľské zväzy sa domáhajú cielených opatrení na podporu živočíšnej výroby a jasného zdrojového krytia ich financovania. Upozornili na nevyhnutnosť plynulého zabezpečenia kontroly úžitkovosti a vedenia plemenných kníh. „Jednoznačne treba určiť, že domáce mäsové výrobky by mali byť aspoň z troch štvrtín vyprodukované z domácej základnej suroviny,“ prízvukoval predseda Zväzu chovateľov ošípaných na Slovensku   družstvo Andrej Imrich. „Napríklad bravčovinu mnohí naši spracovatelia dovážajú, no z nej vyrobené produkty podľa nás nie je možné označiť za slovenské.“

Autor: 12.06.2013; Roľnícke noviny; č. 24, s. 10