Investície do školstva: včera bolo neskoro

Takmer osemdesiat stredných odborných škôl získa viac ako 50 miliónov eur na modernizáciu pracovísk odborného vzdelávania, výcviku, internátov a na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov. Zdroje z Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) prichádzajú vo chvíli, keď školy nestačia kryť vystupňovaný dopyt po odborníkoch nielen v automobilovom priemysle, ale aj v poľnohospodárstve, potravinárstve či vo sfére služieb.

Európske peniaze, ktoré majú de facto posilniť vzdelanostnú ekonomiku vo všetkých regiónoch Slovenska, spravuje ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. To v prvom kole z predložených 107 projektov schválilo 77 v hodnote 50,24 milióna eur. Pre druhé a tretie kolo zostáva ešte zhruba 50 miliónov eur. Ako povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná, pri schvaľovaní projektov sa prihliadalo tak na potreby pracovného trhu, ako aj regiónov.

Matečná pripomenula, že na začiatku volebného obdobia boli vyhlásené iba dve výzvy. Po dvoch rokoch je z eurofondov určených na regionálny rozvoj vyhlásených 19 výziev za jednu miliardu eur. Rozmenené na drobné to znamená, že z celkovej alokácie 1,738 miliardy eur sa vo fonde IROP využíva či ide využiť 59 percent.

Kto včas dáva, dva razy dáva. A už včera bolo neskoro. Takto hodnotia potrebu modernizácie odborného školstva predstavitelia automobilového priemyslu, jeho dodávateľských odvetví, ale aj elektrotechnického, drevárskeho či nábytkárskeho priemyslu. Nespokojní s kvalitou mladých odborníkov sú tiež poľnohospodári, lesníci či potravinári. Chýbajú im profesie, od ktorých závisí nielen budúcnosť, ale aj súčasnosť kľúčových odvetví ekonomiky.

„To, čo v stredných odborných školách nachádzame, je často zúfalé. Moderné poľnohospodárstvo a prístupy k technike nemôžeme predsa v lepšom prípade učiť na zariadeniach z osemdesiatych rokov minulého storočia,“ hovorí Juraj Huba, riaditeľ Agrionu – Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR.

Stredná odborná škola v Pruskom v Trenčianskom kraji uspela s projektom a získala takmer jeden milión eur na modernizáciu učební, internátu aj poľnohospodárskej techniky. Škola v Pruskom podobne ako väčšina ostatných odborných škôl žila posledné tri desaťročia z podstaty.

„Stojíme pred úlohou všestrannej modernizácie. O tom, či sa deti rozhodnú pre štúdium agropotravinárskych odborov, rozhoduje vybavenosť aj vzhľad školy, mienka, ktorú o nej šíria samotní absolventi,“ hovorí riaditeľka SOŠ v Pruskom Janka Fodorová.

Škola sa teraz usiluje vytvoriť aj podnikateľský inkubátor, kde by sa dovzdelávali absolventi, aby sa lepšie uplatnili v praxi. Potrebuje dozbrojiť nielen v aktuálnych poľnohospodárskych, ale aj v informačných technológiách, ktorými sú stroje priam prešpikované. Veď aj preto otvára škola odbor agromechatronik, čo je odborník na úrovni mechatronikov pracujúcich v automobilkách. Tento však musí rozumieť aj biológii.

Práve dostatok praktických zručností, ovládanie techniky a technológií, ktoré využívajú súčasné výrobné podniky, rozhodujú o uplatnení absolventov. V Pruskom plánujú v rámci modernizácie kúpiť dva moderné traktory.

„Súčasne by sme však potrebovali aj sejačku, rozmetadlo hnojív a ďalšie náradie,“ objasňuje riaditeľka školy Janka Fodorová. Keďže ich škola nemá, supluje to výučbou na kooperujúcich družstvách. Hoci sú ústretové, v čase špičkových sezónnych prác nejde vždy naplno sa venovať študentom. „Lepšie by bolo mať vlastné stroje, poriadne si všetko precvičiť, ale vďaka aj za tento spôsob pomoci,“ zhodnotila súčasný stav riaditeľka školy.

Uvoľňujúc milióny eur na modernizáciu odborného školstva prichodí riešiť aj ďalší problém, a to, ako si udržať úzkoprofilové profesie v slovenských firmách. Slovensku napríklad chýbajú mäsiari. Keď sme v Pravde pred časom písali o túžbach mladých mäsiarov z bratislavskej potravinárskej školy na Farského ulici, tak budúci mäsiari spájali svoju kariéru s prácou na niektorom zo západoeurópskych bitúnkov. Slovensko tak čelí nielen úniku zdravotných sestier a lekárov, ale aj mäsiarov, z ktorých mnohí idú za šťastím až do Nórska.

„Otázka stabilizácie mladých odborníkov je nadrezortná. Musíme ju riešiť v súčinnosti rezortov hospodárstva, školstva, práce, sociálnych vecí a rodiny či zdravotníctva,“ povedala v tejto súvislosti ministerka Matečná.

 

Jozef Sedlák

Denník Pravda (16.2.2018)