Žiadny rok nie je jednoduchý

4. februára 2020  //  Agrion v médiách  //  Žiadne komentáre

Pán prezident, ako sa darilo dodávateľom pôdohospodárskej techniky v roku 2019? Na túto a ďalšie otázky dnes odpovedá Ing. Peter Matejovič, prezident Združenia dodávateľov pôdohospodárskej techniky v SR – AGRION.

„Máme iba prvý mesiac nového roku 2020, takže ešte celkom nie sú známe ekonomické výsledky našich členských firiem – dodávateľov pôdohospodárskej techniky. K dispozícii máme zatiaľ iba štatistiku novo prihlásených strojov, čo už niekoľko rokov sledujeme, a teda môžeme porovnávať rast alebo pokles nielen celkovo, ale aj zmeny v jednotlivých výkonových kategóriách traktorov a tiež plošné rozloženie nákupu traktorov a teleskopických manipulátorov.

Ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že dodávateľom techniky sa darí presne tak, ako poľnohospodárom. Keď je roľníkom dobre, vtedy sa lepšie dýcha aj nám. Niektorí poľnohospodári boli vlani spokojní s počasím, ale nenadchli ich ceny, za ktoré predávali rastlinné komodity. Iní, zameraní na živočíšnu výrobu, zažili možno lepšie obdobie ako v minulých rokoch. Atak to je aj pri dodávateľoch techniky. Niektorí mali výborný rok a iní zasa slabší. Veľmi to závisí od portfólia strojov, ktoré predajca ponúka. Čo je ale najdôležitejšie, to je prístup k zákazníkom. Každému dodávateľovi predáva prvý stroj predajca, a ďalšie stroje už predáva to, či je poľnohospodár spokojný.”

Bol z tohto pohľadu minulý rok lepší ako bol rok 2018?

„Áno, bol o niečo lepší, ale to nastalo najmä z dôvodu katastrofálnych výsledkov v roku 2018. Tie boli najnižšie za posledných päť rokov. V prípade minulého roku hovoríme o odrazení sa od dna a o priblížení sa priemerným rokom.”

Čo čaká AGRION a jeho členské firmy v tomto kalendárnom roku?

„Rok 2020 nebude jednoduchý. Väčšina našich členských firiem tvorí hlavnú časť svojho obratu v poľnohospodárstve, môžeme teda povedať, že od tohto odvetvia sme životne závislí. Po februárových voľbách nás pravdepodobne čakajú aj zmeny vo vedení ministerstva. To vždy prináša nové pohľady na fungovanie rezortu. Verím, že nás čakajú reformy, a nie revolúcie. Poľnohospodári však už vedia, že budú mať nižšie priame platby. Verím, že ich podržia úrody, ale napríklad aj ceny komodít.

A ako je všeobecne známe, čaká nás, teda členské štáty EÚ, nové programovacie obdobie, ohľadne ktorého je v našom odvetví ešte veľa otáznikov. Ich riešenie bude veľmi ovplyvňovať aj obchod s poľnohospodárskou technikou. Je viac ako isté, že v tomto roku sa nových európskych pravidiel pre podporu agrárneho sektora nedočkáme, a už v žiadnom prípade nebudeme podľa nich fungovať. Očakávame, že nás čaká mierne horší rok ako bol rok 2019. Samozrejme, to neznamená, že firmy zakonzervujeme a budeme čakať.”

V ktorom období z tých zhruba 30 rokov, čo podnikáte v obchode s poľnohospodárskou technikou, sa predajcom techniky darilo najlepšie? Kedy pre nich boli tzv. zlaté časy?

„Boli vtedy, keď sme boli mladi a plní entuziazmu. Zakladali sme firmy a neprekážalo nám, že sme celý týždeň strávili na augustovom Agrokomplexe a spali sme v karaváne na parkovisku výstaviska. Partie družstevníkov, ale aj začínajúcich roľníkov, s nami na voľnej ploche diskutovali do skorých ranných hodín, a my sme sa ráno opäť venovali ďalším poľnohospodárom. Počúvali sme ich a rozmýšľali sme, ako sa čo najviac priblížiť ich požiadavkám. Samozrejme, v mojich spomienkach je aj nemálo nostalgie. Myslím si ale, že každá generácia má svoje zlaté časy. A pre niektorú generáciu sú práve dnes, a tiež bude o pár rokov na túto dobu tak spomínať. Sú predsa mladí, majú nápad a ochotu ho realizovať.”

Ste vyštudovaný poľnohospodár, odvetvie poznáte takpovediac z oboch strán pultu. Ako hodnotíte súčasnú situáciu v slovenskom poľnohospodárstve?

„Poľnohospodárstvu chýba národohospodársky pohľad. Riešime operatívne úlohy a nestanovujeme si dlhodobé ciele. Pritom zvýšiť pestovateľské výmery zeleniny alebo ovocia, podporiť domáci spracovateľský priemysel, zabezpečiť to, že aj naše deti a vnúčatá budú jesť kvalitné teľacie mäso a že slovenský dobytok tak nebude cestovať za spotrebiteľom cez polovicu Európy, nie je zložité. Bude to znieť strašne otrepane, ale kde je vôľa, tam je cesta. Nekontrolovateľné šírenie sa nákazy v Číne dokázalo túto krajinu zmobilizovať sa, a do desiatich dní chcú postaviť novú nemocnicu. My máme kvalitnú pôdu, stále relatívne dobrú možnosť priviezť na ňu vlahu, dostatok moderných technológií, ktoré v prípade potreby taktiež dokážeme zabezpečiť do niekoľkých týždňov. Napriek tomu počujeme, že je problém napríklad s nedostatkom slovenskej zeleniny. Nerozumiem tomu. Štyri roky vo vláde jedného ministra je strašne veľa. Takých, ktorí ale zanechali aspoň nejakú pozitívnu stopu v rezorte, je veľmi málo. Želám si, aby sme sa raz na pozícii ministra dočkali národohospodára, ktorý spolu s predsedom vlády a so šéfmi príslušných agrárnych samospráv vytvoria záprah, ktorý pohne slovenským agrárnym rezortom smerom k sebestačnosti, k väčšej pestrosti polí a najmä k spokojnosti ľudí, žijúcich vo vidieckych oblastiach.”

V čom sú prednosti a kde sú slabé miesta nášho súčasného poľnohospodárstva?

„Máme výborné podmienky na to, aby sme našim agrárnym sektorom zaujali aj v Európe. Južné Slovensko je predurčené na pestovanie zeleniny, ovocia alebo viniča. Sever Slovenska láka k tomu, aby sme na ňom videli pasúci sa dobytok. Ten tam však v súčasnosti v horšom prípade nie je vôbec, a v lepšom prípade zostáva zatvorený v maštaliach. Slovensko je neuveriteľne rôznorodá krajina. V južných častiach sú roviny, ktoré sa po pár hodinách, strávených jazdou v aute, „premenia” na najmenšie veľhory na svete. Naša príroda nám ponúka možnosť vytvoriť poľnohospodárstvo ako záhradu. Žiaľ, pod tlakom neodborných rozhodnutí najmä na úrovni štátu z neho vytvárame len výrobňu základných komodít. Chcem veriť, že pohľad na agrárny rezort sa mení, že niektoré pozitívne tendencie z ostatných rokov sa naplno prejavia a niektoré negatívne tendencie, napríklad čím ďalej tým väčšia koncentrácia podnikov, sa utlmia.”

Čo z toho všetkého vyplýva pre predajcov techniky? Ako by sa mali prispôsobiť súčasnej situácii?

„Podľa mňa obrovská koncentrácia fariem pre slovenské poľnohospodárstvo nie je správnou cestou; nežijeme predsa v USA, Kanade alebo v Austrálii. Hovorím o farmách s výmerami 20- až 30-tisíc hektárov pôdy, ktoré vznikli legitímne, ale prinášajú iné vyhliadky na hospodárenie. Pohľady často cez excelové tabuľky, ktoré veľmi pozorne vážia ekonomickú efektívnosť – a tá hovorí v prospech týchto megafariem – sú pri rozhodovaní o budúcnosti často jediným parametrom. Je toto ale vždy v súlade s rozvojom vidieka a so životným prostredím? Je lepšie mať v každej obci po 200 dojníc, alebo na dvoch miestach v okrese koncentráciu 800 dojníc? V sumáre hovoríme o rovnakom počte zvierat. V detaile ale hovoríme o zamestnanosti, alebo o výraznejšej ekologickej záťaži. Predajcovia techniky radšej predajú tri dvestokoňové traktory ako jeden šesťstokoňový. Takže z nášho pohľadu je výhodnejšie, keď sa u nás bude podporovať pestrá a rôznorodá agrárna výroba na farmách súčasnej veľkosti pri rôznych druhoch vlastníctva.

Radi sa naučíme predávať a poskytovať servis na postrekovače do sadov a viníc, na sadzače rôznych druhov zeleniny alebo na kombajny, určené na zber hrozna. Dnes tieto stroje v portfóliu našich firiem takmer nie sú. Pokiaľ ale koncentrácia podnikov bude pokračovať tak, že tu budeme mať prevažnú väčšinu fariem na výmerách niekoľko desiatok tisíc hektárov, potom to bude mať vplyv aj na rozvoj nášho odvetvia; a pravdepodobne tu bude menší počet dodávateľov techniky s menším sortimentom, ale zato väčších a koncentrovanejších, ktorí budú do odvetvia dodávať obrovské stroje. Podobne, ako to je v súčasnosti v USA alebo v Kanade. Dúfam však, že až tak ďaleko to u nás nezájde.”

 

Článok uverejnený v Roľníckych novinách č.5/2020, streda 29.januára 2020, strana č. 2. 

Pripravil: Bohumil Urbánik 

Zanechajte komentár

Na to, aby ste mohli zanechať komentár, musíte byť prihlásený.