Rozumne na investície

Obdobie diskusií o nastavení spôsobu implementácie jednotlivých opatrení a objemu finančných prostriedkov na ne vyčlenených v pripravovanom Programe rozvoja vidieka na roky 2014‑2020 sa blíži ku koncu. To, aká bude jeho finálna podoba, ovplyvní vývoj slovenského poľnohospodárstva na nasledujúcich sedem rokov.

V súčasnosti sa finalizuje 4. verzia nového Programu rozvoja vidieka, ktorej pripomienkovanie by malo byť ukončené do 31. marca. Program bude predložený vláde SR, kde by mal byť schválený do 30. júna a následne Európskej komisii, ktorá má na posúdenie a schválenie čas 6 mesiacov. Implementácia nového PRV teda môže začať od začiatku roka 2015.

Keďže objem finančných prostriedkov pre Slovensko v druhom pilieri je na nové programovacie obdobie nižší a Slovensko zároveň využilo možnosť presunu vyššieho percenta z druhého do prvého piliera na priame platby (viac ako 18 percent), bude peňazí na projektové opatrenia oveľa menej ako v predchádzajúcom programovacom období. Jedným z projektových opatrení, ktoré bolo pre prvovýrobcov najzaujímavejšie, bolo

Opatrenie 1. 1. Modernizácia fariem. Na nákupy poľnohospodárskej techniky s 50‑percentným spolufinancovaním z európskych a národných zdrojov bolo použitých viac ako 400 miliónov eur. V novom programe by mal byť k dispozícii na investície do hmotného majetku na farmách približne polovičný objem finančných prostriedkov ‑ okolo 200 miliónov. Keď sa obzrieme za uplynulým programovacím obdobím, vidíme, že v rámci opatrenia 1. 1. bolo možné podporiť nákup viacerých druhov poľnohospodárskej techniky.

Dnes sa dá konštatovať, že väčšina nákupov bola zameraná na traktory a kombajny. Skúsenosti z minulého programovacieho obdobia však nie sú najlepšie tak na strane poľnohospodárov, ako aj predajcov techniky.

Takisto by sa dalo polemizovať o tom, akým spôsobom podpora nákupu strojov do všeobecnej rastlinnej výroby podporila rast konkurencieschopnosti sektora, či vytvárania alebo udržania pracovných miest. Preto by ani na strane vedenia rezortu s takto nastaveným opatrením nemala byť spokojnosť.

Nespokojní boli najmä poľnohospodári, na ktorých sa podpora nedostala, nebol im schválený projekt, alebo sa o získanie podpory ani nepokúšali. To sa týka hlavne malých farmárov, ktorí sa cítia znevýhodnení, nakoľko samotné vypracovanie projektu je administratívne náročne a jeho schválenie neisté. Z projektových podpôr sa pritom neraz kupovali najmä stroje len preto, že boli zahrnuté vo výzve. Efektívnosť sa často dostávala do úzadia.

Podľa predsedu PPD Prašice, Ing. Jozefa Urminského, by pri podpore na nákup strojov do rastlinnej výroby stačilo zabezpečiť bonifikáciu úrokov z úverov a bankových poplatkov, čo by predstavovalo maximálne 10 percent oprávnených nákladov na projekt. „Takýmto systémovým riešením by sa dospelo k tomu, aby mal k podpore prístup väčší počet záujemcov a aby sa predišlo možným subjektívnym prístupom, pretože v minulých obdobiach objem žiadaných prostriedkov dvojnásobne prevyšoval možnosti. Taktiež by to prinútilo farmárov dobre zvažovať každú investíciu do kombajnov a traktorov, odbúrala by sa nárazovosť v nákupoch techniky a aj predražovanie. Základom pri rozhodovaní by mala byť ekonomická efektívnosť a návratnosť.“

Aj keď by sa očakával silný tlak zo strany predajcov poľnohospodárskej techniky na zachovanie takejto formy podpory, nie je tomu tak. Po roku 2008, kedy bola vyhlásená prvá a najväčšia výzva na nákup strojov (bolo do nej rozpustených viac ako 90 percent objemu finančných prostriedkov na celé opatrenie na 7 rokov), sa nákupy úplne zastavili a poľnohospodári čakali na ďalšie podobné výzvy. Čakajú v podstate doteraz, keďže takmer všetky peniaze boli minuté naraz. Aktuálne už je na obzore nové programovacie obdobie a Slovenskom sa šíria „zaručené“ správy o skorom vyhlásení nových veľkých výziev, čo nie je v tomto roku reálne. Ing. Peter Matejovič, viceprezident AGRION‑u hovorí: „Obnova techniky sa úplne zastavila a vlastne to spôsobili výzvy. Našou predstavou je, aby si poľnohospodár mohol kúpiť taký stroj, aký potrebuje a vtedy, keď ho potrebuje. Presunom prostriedkov z druhého piliera do prvého sa dostane väčší balík prostriedkov priamo k poľnohospodárovi a ten má predpoklady, aby obnovoval svoje vybavenie kontinuálne. Len tak je možné naplniť ciele Strednodobej koncepcie rozvoja poľnohospodárstva, preto by sa podľa nás mala podpora na nákup techniky sústrediť len na zariadenia do živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výroby.“

Pri snahách o zachovanie podpory na nákup traktorov a kombajnov sa začalo uvažovať aj o obmedzení podľa výkonu strojov, alebo iných technických ukazovateľov. Opäť je tu však nebezpečenstvo, že sa nebudú nakupovať stroje, ktoré sú potrebné, ale tie, na ktoré bude podpora. Ing. Matejovič upozorňuje: „Bude ich to tlačiť do toho, aby kupovali čistý traktor s čo najmenšou výbavou. Pritom moderná technika, vybavenie GPS, senzorikou, nám šetrí palivo, životné prostredie, náklady na chémiu, zvyšuje produkciu. Toto potrebujeme dotovať, nie kilowatt výkonu alebo meter záberu. Zase to vytvára priestor na špekulácie.“

Predajcovia techniky ani množstvo poľnohospodárov teda za podporu nákupu traktorov a kombajnov z Programu rozvoja vidieka nie sú. Aké bude nakoniec rozhodnutie na úrovni ministerstva, či sa predsa len rozhodne investovať značnú časť už aj tak oklieštených prostriedkov Programu do techniky, ktorá neprispeje k napĺňaniu cieľov Koncepcie rozvoja poľnohospodárstva, bude zrejmé už onedlho. Ing. Jozef Urminský zdôrazňuje: “ V tejto hektickej dobe musí byť veľmi zvážené, akú formu financovania zvoliť. Každé investované euro musí byť dobre zvážené, aby boli dosiahnuté hmatateľné výsledky a naplnené ciele vládou schválenej Koncepcie. Pravidlá hry by mala diktovať ekonomika a každá investícia musí byť maximálne efektívne využitá a maximálne návratná, aby sa prejavila v zvyšovaní konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva.“

Uverejnené: Roľnícke noviny č. 11 (12.03.2014), strana: 1, 2, autor: Malvína Gondová